1. Vznik problému

Vláda SR dňa 2. februára 2011 rozhodla o presune z Operačného programu Výskum a vývoj skoro 120 mil. EUR a z Operačného programu Vzdelávanie ďalších skoro 60 mil. EUR na výstavbu diaľnic.

V dobe, keď sa na úrovni Európskej únie zdôrazňuje potreba štátnej podpory vzdelávania, vedy a inovácií, sa Slovenská republika stáva unikátnou tým, že presúva obrovské sumy z dlhodobo podfinancovanej slovenskej vedy na diaľnice, ktoré je možné financovať aj iným spôsobom, ako z eurofondov. Túto možnosť slovenská veda nemá – posledné roky je primárne financovaná práve z Operačného programu Výskum a vývoj a všetky ostatné súťažné verejné zdroje sú buď výrazne utlmené, alebo ich štát vôbec nevyužíva.

Samotná vláda argumentuje tým, že eurofondy na vedu sa slabo čerpajú preto, lebo v efektívnejšom čerpaní bráni byrokracia, ktorá vedcov zahltila. Namiesto toho, aby sme v priebehu krátkeho obdobia vyriešili problém byrokratických nárokov, ktoré sú v eurofondoch pre vedu ešte výrazne vyššie, ako v iných rezortoch, sa paradoxne radšej týchto aktuálne jediných väčších finančných prostriedkov na vedu vzdávame v prospech diaľnic. Vláda SR v posledných mesiacoch niekoľkokrát krátila finančné prostriedky smerujúce do vedy zo štátneho rozpočtu s argumentáciou, že tu máme eurofondy pre vedu. Následne sa eurofondy pre vedu o 30% krátia.

Toto nesprávne rozhodnutie bude mať v prípade jeho realizácie negatívne dôsledky pre financovanie slovenskej vedy až do roku 2020 – len veľmi ťažko bude vláda SR o rok obhajovať ďalšie financovanie vedy z eurofondov v rokoch 2014 – 2020, ak teraz presúva veľký objem finančných prostriedkov práve z vedy s nesprávnym a nevhodným argumentom, že tie peniaze sa nečerpajú. Slovensko hazarduje so svojou budúcnosťou, keď kráti oblasti, ktoré sú z pohľadu rozvoja moderného štátu tie najdôležitejšie.

2. Na čo je určený Operačný program Výskum a vývoj a jeho dôležitosť pre vedu

Keď vláda pred 5 rokmi rozhodovala, či mať alebo nemať Operačný program Výskum a vývoj, hlavným argumentom aj pred Európskou úniou bola skutočnosť, že veda je 15 rokov dlhodobo podfinancovaná a slovenskí vedci buď reálne v porovnaní so svojimi kolegami z ostatných európskych štátov nemajú príslušné prístroje a techniku, resp. majú ale 5 až 20 rokov starú a neumožňuje im to realizovať moderný výskum, resp. vývoj.

Prakticky žiadne výraznejšie investície do vedy v rokoch 1989 – 2007 spôsobili, že v rámci technického vybavenia patrila situácia slovenských vedcov medzi najhoršie v Európskej únii. Aj v porovnaní napríklad s Českou republikou na Slovensku neexistovali žiadne moderné výskumné centrá medzinárodného významu. Ešte ani teraz nemáme na Slovensku prakticky ani jeden dobre fungujúci vedecko-technologický park.

V zmysle platnej európskej legislatívy:

• Európsky fond regionálneho rozvoja je určený na zlepšenie infraštruktúry (t.j. prístrojového, laboratórneho a technického vybavenia) vedeckých inštitúcií tak, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť slovenských vedcov aj v porovnaní zo zahraničím a aby boli platnými partnermi pre moderné veľké medzinárodné výskumné konzorciá.
• Európsky fond regionálneho rozvoja nie je a nemôže byť určený na financovanie samotného výskumu – na to je určený Bruselom riadený 7. Rámcový program EÚ pre výskum a vývoj a národné zdroje mimo štrukturálnych fondov. V prípade, že budeme oficiálne deklarovať – ako odznelo v denníku SME – že ideme podporovať samotný výskum a nie kúpu prístrojov – porušujeme platnú legislatívu EÚ.
• Štrukturálne fondy majú v zmysle platnej legislatívy byť len doplnkovým zdrojom pre financovanie danej oblasti. V prípade vedy boli pozastavené a utlmené všetky ďalšie súťažné zdroje a Operačný program Výskum a vývoj je v protiklade s európskou legislatívou hlavným zdrojom financovania vedy na Slovensku súťažným spôsobom.

Graf 1: Dôležitosť Operačného programu Výskum a vývoj a jeho dominantnosť ako súťažný finančný zdrojov v porovnaní s jediným ďalším súťažným zdrojom – Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (Zdroj: ASFEU a APVV)

Ako ukazuje uvedený graf, Operačný program Výskum a vývoj Slovenskej vede dominuje. Aj keď APVV by mala financovať v zmysle európskej legislatívy vedu porovnateľne – keďže práve APVV by mala financovať samotný výskum, kým Operačný program Výskum a vývoj financuje prístroje – situácia je úplne opačná.

2. Niekoľko faktov a čísiel. Naozaj veda nevie čerpať eurofondy?

Za 120 mil. EUR, ktoré sa berú slovenskej vede – vychádzajúc z medializovanej hodnoty nákladov na výstavbu 1 km diaľnic na Slovensku – sa postaví cca. 7 – 8 km diaľnic.

Za 60 mil. EUR, ktoré sa berú slovenským školám sa postavia ďalšie cca. 4 km diaľnic.

Za 120 mil. EUR v nadväznosti už na bežiace projekty z Operačného programu Výskum a vývoj mohli na Slovenskú vzniknúť prvé tri funkčné vedecko-technologické parky, ktoré by mohli pritiahnuť výskumné časti aj veľkých nadnárodných korporácií a vytvoriť možno až stovky nových pracovných miest.

Pre porovnanie – celkový ročný rozpočet na vedu podľa oficiálnych štatistík je okolo 300 mil. EUR. Takže z pohľadu ročnej sumy, ktorá ide zo štátneho rozpočtu do vedy, v rámci ktorej sú už započítané aj také výdavky, ako platy vysokoškolských učiteľov – berieme skoro 30%, čo je percentuálne veľmi veľké číslo.

Veda je na Slovensku dlhodobo finančne podvyživená. V tejto oblasti sa môžeme porovnávať  len s krajinami ako Rumunsko a Bulharsko, pričom aj tieto nás podľa posledných oficiálnych štatistík predbehli a Slovensko je s hodnotou investícii do vedy na úrovni 0,48% z HDP na úplnom chvoste Európskej únie spoločne s Cyprom a Litvou (tieto majú údaj na úrovni 0,46% z HDP).

Z doterajších výziev z Operačného programu Výskum a vývoj bolo financovaných cca. 30% podaných projektov. T.j. 70% dopytu nebolo uspokojených, z toho aj veľa mimoriadne kvalitných projektov. To, že Operačný program Výskum a vývoj patrí medzi slabšie čerpané ide len na vrub nadmernej byrokracii, ktorá je dokonca aj v porovnaní s byrokraciou v rámci zvyšných rezortov majúcich eurofondy, o úroveň vyššia. Paradoxom je, že si Slovensko samo vyrába problém, keďže Bruselské pravidlá od nás nevyžadujú ani zďaleka toľko byrokracie, ako jej v eurofondoch je.